Cierne Diery Kablo — Daniela Olejníková

Dobrý deň, predám zabalenú grafiku ČD Kablo, osobný odber v Bratislave, v pripade dobierky poprosím zaslať poštovné vopred na účet, ďakujem

Počkali na víkend a začali búrať Kablo, jeden z najhodnotnejších priemyselných areálov v Bratislave. Konali protizákonne: bez povolenia a v procese vyhlasovania za národnú kultúrnu pamiatku. Nikto im nezabránil, dostali symbolickú pokutu pár tisíc eur a na mieste o niekoľko rokov postavili kancelársky komplex Twin City. S tehličkovou fasádou ako pripomienkou minulosti. Developer HB Reavis pri búraní argumentoval zlou statikou historických objektov. Objekty kúpil rok po ukončení výroby, v roku 2005, a v roku 2007 už začal s búraním. Továreň stála od roku 1895, založil ju viedenský priemyselník Otto Bondy. V pôvodne malom objekte vyrábalo tridsať robotníkov vodivý materiál, izolované drôty a olovené káble. V čase rozmachu elektriny, telegrafického a telefónneho spojenia sa prešporská továreň rýchlo rozrástla na svetovo známu firmu, po silnoprúdových a slaboprúdových kábloch bol veľký dopyt. Na architektúre továrne sa podieľali samé zvučné mená. V roku 1905 vznikla výrobná hala s liatinovými stĺpmi, ktorej autorom bol Alexander Feigler. Železobetónové konštrukcie postavila firma Pittel & Brausewetter. V roku 1911 pribudli pobočné Gummonove závody. Neskoršie objekty z 20. a 30. rokov, napríklad administratívnu budovu, navrhli modernistickí architekti Fridrich Weinwurm a Ignác Vécsei. Fabrika mala vlastnú výskumnú stanicu s laboratóriami, v ktorej sa zrodili viaceré patenty. Rozvíjal sa tu čulý spoločenský život, v roku 1902 sa v Kable konal prvý ples v Prešporku pre nižšie vrstvy. Zostala už len spomienka v podobe domu na Štefánikovej ulici 14, ktorý patril synovi zakladateľa továrne Egonovi Bondymu. Pochádza z roku 1923 od architekta Alexandra Skuteckého.

náklad: 200ks

vydané: 24.12.2019