Slovensko na starých mapách - Ľubomír V. Prikryl

Úryvok: „I keď vznik kartografie nemožno datovať, predpokladáme, že prvé „mapy“ vznikali už v ranom období vývoja ľudstva. Človek od prvopočiatku prejavoval túžbu po poznaní a svoj známy „svet“ sa usiloval aj zobraziť. Tieto prvé kartografické výtvory neboli trvanlivé, a preto sa ani do dnešných čias nezachovali. Známy je však napríklad nález dvoch kostených doštičiek, ktoré sa našli v jaskyniach vo Švajčiarsku. Predhistorický človek na nich zanechal kresby, ktoré predstavujú pravdepodobne okolitú krajinu aj s dôležitými cestami.
Predpoklad, že ľudia vytvárali akési mapy už v praveku, dokazuje nepriamo aj súčasná etnografia. Primitívne národy ešte nedávno vyhotovovali nedokonalé, ale napriek tomu pomerne presné mapy. Neveľké územie Nového Južného Walesu zobrazuje napríklad kresba na kyjaku z Austrálie. Z Oceánie pochádzajú zaujímavé morské mapy zostavené z tenkých prútikov, ktoré predstavujú morské prúdy. Mušle a kamienky na nich znázorňujú ostrovy. Podobné nedokonalé kartografické výtvory objavili aj u Eskymákov, Indiánov, u národov Afriky, ba aj u sibírskych kmeňov.
So zememeračstvom a kartografiou v pravom zmysle slova sa po prvý raz stretávame v Mezopotámii a v Egypte. Za najstaršiu mapu na svete pokladajú hlinenú tabuľku, ktorú našli v Nuzi pri Kirkúku. Zobrazuje dolinu rieky medzi kopcami a deltovitým ústím, ktoré má tri ramená. S najväčšou pravdepodobnosťou je to rieka Eufrat. Tabuľka vznikla asi za vlády Sargona Akkadského (2400-2345 pred n. l.), nemožno však vylúčiť ani iný predpoklad, že pochádza už z obdobia okolo roku 3800 pred n. I. Najstaršia mapa „sveta” pochádza zo 6. alebo vari aj zo 7. storočia pred n. l. Znova ide o hlinenú tabuľku, ktorá pochádza z Babylonu. „Svet” – územie známe vtedajším obyvateľom Mezopotámie – na nej znázorňujú dve sústredné kružnice, ktoré sú obrazom oceána. V strede je medzi dvoma rovnobežnými čiarami zobrazený Eufrat aj s deltou ústia. Okrem toho sú na nej aj vrchy a niektoré mestá. Už Chaldejci dospeli k názoru, že Zem má tvar gule a bez akéhokoľvek merania odhadli jej veľkosť. Podľa nich bol obvod Zeme 24 000 míľ, pričom jedna míľa mala 4000 krokov ťavy.“